Dnešné fotenie bolo nanájviš vtipné, až ma zamrazilo v istom momente. Keď sme sa s Majom premiestňovali okolo druhej poobede z parku s foťákom v ruke, tak sme začuli za sebou hulákanie. Keď sme sa otočili, zistili sme, že to bolo na nás a už sa na nás rútilo vykosené, potetované, vyslovene nesympaticky vyzerajúce indivídum. Táto psychicky narušená bytosť na Maja začala kričať či je od komunistov, prečo ho fotí, či mu má tú mašinu rozbiť a jeho fyzické vyhrážky ani radšej nezmieňujem. Mal pohľad šialenca, oči krvavé a sám seba označoval za nácka. Nebolo mi všetko jedno. Len som od Maja rýchlo zobrala foťák a so stiahnutým zadkom sme sa mu snažili vysvetliť, že sme nikoho nefotili a už vôbec nie jeho. Rýchlo sme sa od neho vzdialili a za rohom keď už bol v nedohľadne sme si vydýchli. Majo biely ako stena, ja bez slov. Potom sme začali rozmýšľať, čo toho týpka tak pobúrilo, veď sme ho nikde ani nevideli a nie to už fotili. A v tom mi to došlo, celou cestou Majo držal foťák s objektívom otočením vzad a teda týpek, ktorého sme si my ani za sebou nevšimli, si myslel, že ho fotíme. Viva la idiotizmus. Aby som sa do budúcna bála vôbec vytiahnúť foťák.
Kabát na fotke, bol moja najlepšia anglická kúpa, za 35eur kvalitne vyzerajúci kúsok:)
kabát primark, nohavice guess, tričko zara, topánky wojas
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára