Občas sa mi stáva, že si aj vďaka počasiu z výletu toho veľa neodnesiem, najmä čo sa týka fotiek. Návšteva Lyonu sa však niesla v úplne opačnom duchu. Na september veľmi príjemne počasie, ktoré úplne prialo potulovaniu sa po meste a foteniu. Nie je lepší pocit ako keď si doma potom v sychravom počasí pozeráte fotky a to slnko a tie farby vás nabijú energiou. A aj samotný Lyon nabíja pozitívnou energiou. Jemne mi mesto pripominálo Prahu, takže možno aj to pridalo na pocite "skoro ako doma". Mesto je rozdelené na staré a nové riekou a na kopci sa týči katedrála (Notre Dame-de-Fourviére) takisto ako v Prahe. Lyon pôsobí veľmi dobrým dojmom, pôvabné uličky, milí ľudia a hlavne tá gastronómia. Jasné nič nové pod slnkom veď Francúzi su všelijakými pochúťkami známi, ale Lyon tým žije ešte viac. V centre je niekoľko veľkých ulíc, zaplnenených len reštikami, nasekaným jedna za druhou. A hoci je pondelok či utorok vychytené miesta sú plné. Čo ma trochu prekvapilo je, že v reštike sa nedočkáte klasického jedálneho lístka, buď si ho pozriete pred vchodom alebo vám personál po usadení donesie tabuľu, na ktorej majú načmáranú ponuku. Páči sa mi, že kvantita ide bokom a tým pádom je aj rozhodovanie o to ľahšie. A keď sa k tomu pridá pohár vína, hneď sa cítite ako najväčší pôžitkár. A to z vás presne Francúzsko robí :)
nedeľa 11. októbra 2015
utorok 25. augusta 2015
J´aime Biarritz
Každý surfer vie kam skočit na vlnu vo Francúzsku. Biarritz,
lemovaný z jednej strany Atlantikom
a z druhej Pyrenejmi, sa nachádza na juhozápade Francúzska, pár
kilákov od španielských hraníc. Mesto bolo založené v 12. storočí ale na svoju slávu si muselo
počkať ešte pár rokov. V 19. storočí si mesto obľúbila manželka Napoleona
III, ktorý jej na znak lásky dal postaviť palác (viď prvá foto). Dnes je
Biarritz raj surferov, dovolenkárov a vlastne každého smrteľníka, keďže
toto mestečko je skutočný skvost. Biarritz pôsobí ako živá pohľadnica - krásna architektúra, západy slnka a vlny vlny
vlny. A ta atmosféra! História je tu kombinovaná so životným štýlom
surferov, na každom rohu na vás čaká surf, longboard alebo doska iného tvaru. Pre mňa to bol neskutočný chill len tak si sedieť na pláži a pri západe slnka sledovať surferov čakajúcich na vlnu. Každé mesto na svete je niečím pekné ale toto ...ach ach!
streda 10. júna 2015
Rummu
Rummu je názov mini mestečka na severozápade Estónska. Viac ako samotné mesto/dedina je však známe kvôli niekdajšiemu kameňolomu a väznici, ktorú tam prevádzkovali Sovieti od roku 1938. Po páde Sovietskeho zväzu a vyhlásení nezávislosti Estónska v 1991, bola väznica uzatvorená a prestalo sa aj s ťažením. Podzemná voda tak dostala šancu a extrémne rýchlo zaplavila časť budov. Dnes je Rummu viac než zaujímavá atrakcia pre potápačov a pre ďalších ľudí hľadajúcich adrenalín. Voda je priezračná a možnosť skočiť si z rozpadajúcej sa budovy láka viac a viac. Samozrejme nik vám negarantuje bezpečnosť, keďže budovy sú v dezolátnom stave a čo to sa nachádza aj pod hladinou. Ale nezaplávať si a neskočiť na takomto unikátnom mieste by bol hriech. Paradoxom stále zostáva, že miesto kde kedysi väzni dreli v kameňolome a kde žili v hrozných podmienkach, je dnes obľúbené a navštevované miesto nielen miestnymi ale turistmi z celého sveta.
video tu (skoky od 2:20) :)
štvrtok 28. mája 2015
Russia
Byť v Estónsku a nenavštíviť Rusko by bol hriech. Hoci je Petrohrad vzdialený od Tallinnu 340km (a to teda autom nejaké 4 hodinky), my sme sa trmácali deň a noc. Že ako? Bez víz je návšteva Ruska možná z Helsínk a to na 72 hodín. Takže loďou smer Helsinky a následne z Helsínk do Petrohradu. Stále mi však ostalo záhadou ako nám cesta z Fínska do Ruska mohla trvať celú noc, konkrétne 13 hodín. Asi sme miesto motorov pádlovali. Po prísnej kontrole sme ráno konečne dorazili do Petrohradu. Rusko bolo na prvý pohľad nie príliš prívetivé (slnko-mraky-dážď-slnko) a na druhý pohľad (teda pri kontakte s miestnymi) to teda opätovne nebolo ktoviečo. Ak by som v škole (Tallinn&Praha) nemala kamošov Rusov, ľahko by som miestnych ovešala prívlastkami drzí, arogantní a netrpezliví. Takže suma sumárum nie príliš prívetiví národ. Ktovie možno je to len špecifikum Petrohradu. Každopádne mesto je obrovské, stavby megalomanské, všade kostoly, mohutné budovy a trubiace autá. Petrohrad je nádherný, historický, s množstvom krásnych pamiatok, ktoré človek ani za 3 dni nestihne obehať. Mňa asi najviac uchvátil slávny Ermitráž (prvá fotka) a Jusupovský palác, kde bol zavraždený "záhadný" Rasputin. K parádnemu dojmu určite prispel fakt, že sme mali celý pobyt veľmi dobrú, mladú sprievodkyňu, ktorá chrlila fakty a aj miestne klebety rad za radom. A tak sme mali k dispozícii oficiálne verzie a aj tie, o ktorých sa medzi domácimi povráva. Posledný deň sme šli na výlet aj mimo mesta a tak sme mali šancu vidieť aj ten "bežný" Petrohrad nie len centrum. Zas sa však opakovalo to isté, klasické socialistické stavby, obrovská socha Lenina a samý betón betón betón. Len vypadnúť z mesta nám trvalo 50 minút (a to bola sobota!!). Neďaleko mesta mala cárska rodina letné sídlo s nádherným Katarínskym palácom (viď v poradí siedma fotka) a velikánskym parkom. Tak sme sa poprechádzali, urobili posledné fotky a nastúpili do busu smer Helsinki :)
fotky Tomáš
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)

