Tá chvíľa, kedy si človek sadne na lavičku a ani po 15 minútach mu nie je zima na zadok je na nezaplatenie. No treba sa tešiť aj z maličkostí. Dnešné, včerajšie a vlastne celotýždňove vystavovanie tváre slnku bolo dokonalé. Z mesta, z ľudí, zovšadial šla energia :) Trošku sme chillili na lavičke, klasika pri Rudolfíne, ešte väčšia klasika s fľaskou v ruke, a vítali jar, hoci bol ešte len koniec februára. Nádhera! Hoci som v zime narodený človek, toto počasie mi úplne vyhovuje. Hah a dnes sme dokonca videli strom s prvým jarnými púčikmi, trošku chudák predbieha dobu :) ...Na záver mojej ódy na jar a počasie, pridávam dnešný postreh: kým sme rumovali, vedľa na lavičku zasadol pár, odhadom takí sedemdesiatnici a neustále sa bozkávali. Nevedela som si pomôcť, musela som na nich pozerať a závidieť. Tá čistá láska! Neviem či som u niekoho vôbec videla toľko nehy, zaľúbenia. Raz, keď moju tvár budú zdobiť vrásky, chcem presne ako tá pani, skončiť v náruči milovaného človeka a len sa usmievať. Potom si poviem, že sa oplatilo žiť :)
košeľa burton, nohavky guess, boty nike air max